1. Antropofóbia (1991, 9.)

Zavretý v škatuliach pre ľudí
pozeráš sa na oblohu cez okno
vidíš tam tváre bez ľudí
lepia sa na telo

Mesiac v splne nad krajinou
ti ničí tvoje myšlienky v hlave
dusíš sa pod ich váhou
je to horšie ako mor

Samé lži chcem žiť v inom svete
samé lži nechcem sa na nič hrať
samé lži ľudia sa modlia k bohu
samé lži kráčam po zemi sám

Ľudia s ktorými sa rozprávaš
sa len škeria a vravia že ťa dobre chápu
vždy majú pre teba pripravenú
načasovanú bombu

Ty si myslíš že ich dobre poznáš
že to sú tvoji dobrí známi
stále máš za sebou ľudskú hlúposť
je horšia ako mor

Samé lži chcem žiť v inom svete
samé lži nechcem sa na nič hrať
samé lži ľudia sa modlia k bohu
samé lži kráčam po zemi sám

Jak stádo divej zveri
bez žiadneho ohľadu
plníme si svoje bruchá
a sme ako slepí

Každý deň meníme
vodcov svojho stáda
najlepší zo všetkých
je ten čo najviac kričí

Mám strach už to na mňa ide
mám strach kto za mnou príde
mám strach z mozgovej paralýzy
takto to ďalej nejde
myslíš že ma to prejde?

To už nie je žiadna hlúposť
len zbytočné ničenie
všetkého čo príroda
tak ťažko stvorila

Som len malé číslo
v kolotoči života
a niekedy mám pocit
že nikoho nepoznám

Mám strach už to na mňa ide
mám strach kto za mnou príde
mám strach z mozgovej paralýzy
takto to ďalej nejde
nikdy ma to neprejde